Basnicky.sk

sto hromov udrelo
a sto zialov nahlas zahucalo.
viac ucit sa nechcelo,
skoncilo s tou krasou.

nadvlada a anemia,
slepota a materia,
ako tak sa nam to vyvija,
a srce v duchu zavija.

apatia liecba nova,
s radostou nam sily doda,
ved co tam po tom muzovi,
radsej zdravit stastne umrete valovy.

uz co tam po tych mrtvych,
mysliet na seba, nie na hrst tych,
vsak nac budes teraz umierat,
ked mozes svoj zivot este v okovach pozvierat.

len zatial zi a dychaj si toten cerstvy vzduch,
a odpaluj ludi, ako roj protivnych much,
a svoje lasky a priatelstva uplne zrus,
k stastiu ta povedie konexny kluc.

odhryzni z jablka to svoje susto,
pred muzom posobis naozaj husto,
zabudni na saty, papier si nos,
ze si zapises, kto je tvoj vcerajsi host.

nemozes kracat zivotom stryzneny,
tak sa vracaj, renaultom opojeny,
a muz ty mysli na svoje vnemy,
a nemysli pri tom na mna, na svoje zeny.

Nac.
pytam sa snad po sty krat.
hrom zahrmel opat, snad po stoprvy raz.
nac. pytam sa znovu a zas.
i hrom zahrmel silne posledny krat.
aby si sa seba nemusel bat, ty, zivotom TAK tryzneny,
aby si mohol mat naozaj seba- inych tak rad.

a s poslednym bleskom....
posledny nadych,
ozval sa velkym treskom
a mna v tebe zabil.

ne hrom uz neudrie,
uz som ho zabil,
telo vo mne umrie,
dusu mne si kraslil.

neviem kam z konope,
kam? prvda stazenych pravd, kde patrim ja, do valova a ci do raja.

na oboch stranach chybu nachadzam,,,,mozno ta chyba vo mne sa vzkriesila,
neviem si vybrat, asi som miesana,
ci strach s laskou a ci meteria